Fonds Nasyonal pou Edikasyon (FNE) an ap rele diaspora ayisyen pou ede anpil nan sektè edikatif peyi a. Daprè otorite yo, kontribisyon sa a esansyèl pou ranplase mank nan enfrastrati skòlè e resous pedagogik. FNE ap di ke lè sa yo ka finanse pwòjè ki gen pou objektif zòn ki pi vulnerab nan peyi a, sitou nan depatman Nò ak Artibonit.
Pwòjè yo gen ladan konstriksyon lekòl, achte materyèl didaktik ak fòmasyon anseyan. Responsab FNE yo gen ladan yo di ke lè sa yo ka jere fond yo nan trasparans, ak rapò piblik regilye sou itilize yo. Yon platfòm an liy te kreye pou fasilite don yo epi pou swiv pwogres pwòjè yo. Kontribisyon yo ka fèt anba fòm don espontan oswa patenarya long tèm.
FNE an te anonsye patenarya ak òganizasyon lokal ak entènasyonal pou maksimize enpak fond yo. Daprè done Ministè Edikasyon Nasyonal, prèske 30% lekòl nan Ayiti manke enpòtans baz, sa ki afekte direkteman kalite edikasyon an. FNE an rapèl ke edikasyon se yon leviye esansyèl pou devlopman ekonomik ak sosyal peyi a, epi ke patisipasyon diaspora a se yon atout majè pou atè.
Ayisyen ki nan etranje a envite pou konsilte sit entènèt FNE pou plis enfòmasyon sou modèl kontribisyon yo. Don yo ka fèt an liy oswa pa vireman bankè, ak resi fisikal disponib pou moun ki kontribye. FNE an te fiksè dat limit pou pwòjè priorite a nan 15 mas 2026, men don yo rete ouvè an kontinye pou pwòjè fityè.
