Actualités éducatives
Bourses · Opportunités · Carrières
Fil etidyan — kèk atik kache.
Premye Minis la, Alix Didier Fils-Aimé, te patisipe nan seremoni prezantasyon «Pakt Nasyonal pou Estabilite ak Òganizasyon Eleksyon yo». Evènman an te dewoule nan Villa d’Accueil. Pakt sa a vize favorize estabilite politik ak òganize pwochen eleksyon yo an Ayiti. Ann Ayiti, sikilasyon machin ki gen ansyen plak machin oswa ki pa gen plak machin entèdi. Otorite jidisyè yo te anonse mezi sa a. « Daba » se yon zouti agrikòl manyèl ki anblèm peyizan ayisyen an. HaitiLibre mete l an valè nan yon seri atik kilti jeneral ki gen tit « Èske w te konnen ?
Premye Minis la, Alix Didier Fils-Aimé, te patisipe nan seremoni prezantasyon «Pakt Nasyonal pou Estabilite ak Òganizasyon Eleksyon yo». Evènman an te dewoule nan Villa d’Accueil. Pakt sa a vize favorize estabilite politik ak òganize pwochen eleksyon yo an Ayiti. Nan Ayiti, sikilasyon machin ki gen ansyen plak machin oswa san plak machin entèdi. Otorite konpetan yo te anonse mezi sa a. Yo anonse yon entèdiksyon sikilasyon machin ki gen ansyen plak machin oswa ki pa gen plak. Mezi sa a vize ranfòse sekirite ak aplikasyon lalwa. Mezi sa a te anonse pa HaitiLibre. Dat antre an vigè entèdiksyon sa a se poko konfime. « Kreyòl » se yon zouti agrikòl manyèl ki se yon senbòl peyizan ayisyen. HaitiLibre mete l'an valè nan yon seri atik kilti jeneral ki rele « Eske ou te konnen ? Zouti sa a temwaye patrimwàn agrikòl ak kiltirèl peyi a. « Daba » se yon zouti agrikòl manyèl ki esansyèl pou peyizan ayisyen yo. HaitiLibre mete l'an valè kòm yon senbòl kilti agrikòl peyi a. Zouti sa a itilize chak jou nan jaden yo atravè Ayiti. » ke Quiz.HaitiLibre pwopoze. Dekouvri zouti agrikòl manyèl senbolik peyizan ayisyen yo itilize. Yon senbòl kilti agrikòl peyi a, zouti tradisyonèl sa a esansyèl pou anpil fanmi. « Kay Pye » se yon zouti agrikòl manyèl anblèm peyizan ayisyen yo itilize. Li reprezante yon eleman enpòtan nan kilti agrikòl peyi a. Li mete aksan sou li nan yon seri atik kilti jeneral ki gen tit «Èske w te konnen? Yon atik resan mete aksan sou yon zouti agrikòl manyèl ki se anblèm peyizan ayisyen an. Ministè Komès ak Endistri (MCI) ap sipòte fanm antreprenè ayisyèn yo lè li ap prepare yon fwa rejyonal nan Grand Sud la. Inisyativ sa a se yon pati nan Pwogram Sipò pou Antreprenarya Feminen an. Inisyativ sa a vize ankouraje ak devlope antreprenarya feminen nan rejyon an.

Cap Talent Lab 2026 te fèt 23 ak 24 janvye nan Otèl Roi Christophe. Plis pase 200 jèn pwofesyonèl ak 20 antrepriz nan nò Ayiti te patisipe. Objektif la se te fasilite echanj ant jèn diplome ak patwon potansyèl.

Kèk mwa anvan Koup du Mond 2026 la, FIFA ap swiv ak atansyon tansyon ant Iran ak Etazini, peyi kote Iran dwe jwe match poul li yo. Enkyetid yo konsène sekirite ak patisipasyon ekip iranyen an si tansyon yo ogmante.

Ministè Edikasyon Nasyonal ak Fòmasyon Pwofesyonèl (MENFP) anonse ouvèti peryòd validasyon enskripsyon pou egzamen 9yèm ane fondamantal la. Etap sa a, ki obligatwa pou lekòl piblik ak prive, ap dewoule soti 2 mas rive 30 avril 2026.

Ricarson Dorcé te patisipe nan yon konferans nan Inivèsite Laval sou nominasyon kasav la pou lis eritaj kiltirèl immatériel UNESCO. Nominasyon an se yon efò kolaboratif ant Ayiti, Kiba, Repiblik Dominikèn, Ondiras, ak Venezwela. Diskisyon yo te adrese defi yo apre enskripsyon an, tankou aplikasyon plan sekirite dirab.

Konsèy Elektoral Pwovizwa (CEP) te òganize yon seri chita pale apati 26 fevriye 2024. Diskisyon yo te konsantre sou preparasyon eleksyon 2026 yo ak amelyorasyon mekanis elektoral yo. Objektif la se amelyore konpreyansyon mekanis elektoral yo.

Luckson Philemond te pran fonksyon li kòm direktè PNCS nan dat 26 fevriye 2026. Li te eksprime angajman li pou ranfòse pwogram nan, ki vize konbat grangou ak malnitrisyon nan lekòl yo.

Premye Minis Alix Didier Fils-Aimé te patisipe nan 50yèm reyinyon CARICOM nan Saint-Kitts-et-Nevis. Diskisyon yo te santre sou sekirite pou eleksyon, koperasyon rejyonal, ak sipò pou tranzisyon politik an Ayiti. Yo te diskite tou sou posiblite patenarya avèk Emira Arab Ini yo ak Otrich pou bous detid.

Daprè Juno7 Haïti, yon tantativ kidnaping te fèt nan Delmas 31 ak 33. Lapolis te entèveni, e yon sispèk ki te gen yon inifòm PNH sou li mouri. Sispèk yo t ap itilize yon machin blan ki gen plak SE 871.

Konkou Entènasyonal Green Gown 2026 la ap rekonèt pi bon pratik nan dirabilite nan sektè edikasyon siperyè. Li louvri pou enstitisyon edikasyon siperyè andeyò Wayòm Ini, Ilann ak Ostralazi. Enstitisyon yo ka soumèt plizyè kandidati nan diferan kategori.

Ofis Nasyonal Idantifikasyon (ONI) ap enfòme sitwayen ayisyen yo sou sa yo dwe fè si kat idantifikasyon yo domaje. Olye yo fè yon nouvo demann, ONI rekòmande pou yo itilize platfòm DELIDOC la pou yo siyal pwoblèm nan epi evite blokaj dosye yo.

PNH te fè operasyon nan Kenscoff ak Delmas 30, e li te netralize plizyè moun ki te ame. Yo ap diskite sou yon pwojè pak nasyonal pou estabilize peyi a epi òganize eleksyon yo. Ministè Defans la avèti kont fo anons rekritman pou Fòs Ame Ayiti yo. Daprè Juno7 Haiti, Ayiti ap fè fas ak ensekirite nan Pòtoprens, yon tranzisyon politik ki bloke depi 7 fevriye 2026, ak yon ekonomi ki depandan sou enpòtasyon. Inisyativ nan edikasyon ak espò reprezante devlopman pozitif malgre defi yo.