Yon rapò ki soti nan RFI montre ke lekòl piblik nan Ayiti ap deteryore anpil. Plis pase 60% nan etablisman sa yo gen pwoblèm majè nan struktur yo. Toit ki domaje, mire ki kreve ak sistem sanitè ki pa fonsyone aji sou lavi jounen jounen deskolè yo. Sa a fè anviwon 500,000 etidyan nan peyi a pa genyen yon espas aprantisaj ki sekir.
Pwochen ki fè sa a pi grav se manke finansman ki bay pa Leta. Jere resous ki genyen an pa efikas epi genyen pa plan pou anpecheman regilye. Depatman de l’Ouest, ki gen Pòtoprens, ak Nò ak Sid nan peyi a se pi afekte. Lekòl nan zòn sa yo manke materyèl edikatif ak kadre ki kompetan. Autorite lokal ak òganizasyon ki pa gen but lucratif ap rele pou yon entèvansyon rapid pou evite yon kriz edikatif pi grav.
Konsekans sa a afekte kwalite edikasyon an. Retad nan lekòl, absans ak abondon lekòl anpil. Rezilta egzamen nasyonal tankou Bakaloreya a pa bouje depann plizyè lane. Pwofesè yo, ki sou pye epi san materyèl, pa kapab bay kou a konform ak nòm minimal.
Ministè Edikasyon Nasyonal an rekonèt gravite sitiyasyon an men li di ke kontrain budjetè se obstak ki anpeche yon solisyon rapid. Inisyativ tankou kampan pou reabilitasyon ki menen pa ONG yo bay soulajman pou kèk tan men yo pa asè pou ranplase defisit la. Paran lekòl ak asosyasyon sivik ap rele pou yon mobilizasyon nasyonal pou edikasyon an pran plas nan alekasyon resous piblik yo.
Eksper yo nan edikasyon ap mande pou yon refòm total. Yo vle yon ogmante nan bous jete nan sektè sa a, pi bon fòmasyon pou pwofesè yo ak kolaborasyon pi fò nan Leta, kominote lokal ak patnè entènasyonal. San aksyon dezasif, deteryorasyon lekòl piblik nan Ayiti pral pi grav ak konsekans long sou devlopman sosyo-ekonomik peyi a.
