Kondisyon lavi nan Ayiti ap rete anba yon kriz lafimen ki kontinye, selon yon rapò Miami Herald ki te pibliye 15 mas 2026. Flòd ki an reta, atak akwoze nan plizyè rejyon ak ogmante pri karbizatè a ap fè sitiyasyon an pi grav. Popilasyon yo nan zòn riral ak vilè, sitou nan Pòtoprens, Okay ak Okap, se ki pi afekte pa kriz sa a.
Rekolte yo te detwi pa tanpèt yo, pandan ke deplase popilasyon liye ak vyolans limite aksè nan tè agrikòl. Pri wo nan transpò ak manje de baz agrave sitiyasyon pou menaj ki deja vulnerab. Pwogram Alimantè Mondyal (PAM) ap rele pou yon repons enèji enpòtan pou evite deteryorasyon plis nan sitiyasyon nityesyonèl la.
Estok yo de manje ki disponib pa asè pou kouvri bezwen 4,7 milyon moun ki nan ensekirite lafimen sever, selon estimasyon dernyè yo. Aktyè lokal ak entènasyonal ap soulign nesesite pou yon koòdoneyman pi fò pou acheminen ed yo epi sekirize zòn entèvansyon yo. Lekòl ak sant sante, souvan itilize kòm refij, ap fac a peni resous esansyèl.
Otorite ayisyen, an kolaborasyon ak patnè entènasyonal, ap eseye mobilize fò pou finanse pwogram enèji, men resous yo rete limite devan lamplezè nan bezwen yo. Kominite entènasyonal ap rele pou renfòse sipò finansye ak logistik pou stabilize sitiyasyon an. San entèvansyon rapid, risk la nan famin ak kriz sanitè majè a ogmante nan plizyè depatman peyi a.
Oganizasyon imedyat yo ap soulign enpòtans pou pwoteje popilasyon sivil epi garanti aksè nan sèvis de baz, sitou nan zòn kontwole pa group akwoze.
