KONSEY Nasyonal pou Edikasyon an Ayiti (KONEKQ) gen yon rapò ki montre sistèm edikasyon an Ayiti ap efondre akòz ensekirite ki anpil nan peyi a. Daprè dokiman an, plis pase 1 200 lekòl te feme depann 2023 paske bandi yo kontwole zòn yo, anpeche elèv yo ale lekòl. Zòn ki pi afekte yo se Pòtoprens, Artibonit ak Sid.
KONEKQ ap rele gouvènman an pou li mete en pwa yon plan pou pwoteje lekòl epi ranfòse sistèm edikasyon an. Rapò a di ke 40% lekòl primè ak segondè nan peyi a ap travay ak kapasite redui oswa nan alternalans, afekte plis pase 500 000 elèv. Pwofesè yo, ki souvan viktim, kite pwofesyon an anpil, ki agrave kriz la.
KONEKQ rekomande kreye yon fònd urjans pou sipòte lekòl nan zòn ki an danje epi etablisman yon plan nasyonal pou pwoteje enfrastrati edikasyon yo. Ministè Edikasyon an pa reponn ankò sou alèta sa yo. Fanmi yo, ki fache ak mank ensekirite a, ap chèche solisyon alternatif tankou kou aklè oswa lekòl prive, ki enasese pou majorite moun.
Rapò a prevwa ke, san okenn aksyon anmediat, tay alphabètizasyon an Ayiti ka tonbe de 10% daprè projeksyon UNESCO daprè 2026. Patnè entènasyonal tankou UNICEF ak Bank mondyal te rele pou sipòte relansman edikasyon an. KONEKQ ankouraje koòdinasyon ant gouvènman, òganizasyon sivil ak kominote lokal pou resoud kriz sa a.
Enket ki te fè sou 300 lekòl montre ke 78% direktè lekòl di ensekirite a se pwoblèm prensipal yo.
