Actualités éducatives
Bourses · Opportunités · Carrières

Daprè yon rapò ReliefWeb, Ayiti ap fè fas ak yon kriz deplasman entèn akòz vyolans, ki afekte sitou Pòtoprens ak depatman Sant ak Latibonit. Nan mwa desanm 2025, te gen plis pase 1.4 milyon moun ki deplase anndan peyi a. Yon etid OIM revele ensekirite ak pwoblèm sante mantal pami moun ki deplase yo.
Nan mwa septanm 2025, ReliefWeb te pibliye yon rapò ki montre Ayiti ap fè fas ak yon kriz deplasman entèn akòz vyolans. Zòn metwopolitèn Pòtoprens ak depatman Sant ak Latibonit yo afekte prensipalman. Nan mwa desanm 2025, te gen plis pase 1.4 milyon moun ki deplase anndan peyi a.
Òganizasyon Entènasyonal pou Migrasyon (OIM) te fè yon ankèt sou 6 351 fwaye (moun ki deplase ak moun ki resevwa yo) ant 26 jiyè ak 30 out 2025. Objektif la se te evalye bezwen pwoteksyon yo. Rezilta yo montre moun ki deplase yo, sitou sa yo ki ap viv nan sit yo, ap fè fas ak plis ensekirite, restriksyon sou mouvman ak pwoblèm sante mantal, sitou nan mitan timoun yo.
Rapò a mete aksan sou yon bezwen ijan pou sèvis legal, sipò sikolojik ak pwoteksyon kont vyolans, sitou pou popilasyon deplase k ap viv nan sit yo. Kontrent finansye ak mank de sèvis ki disponib yo se gwo obstak. Fanmi ki deplase yo souvan separe, timoun yo konfye bay fanmi oswa oblije chèche travay, sa ki ekspoze yo a risk eksplwatasyon.
Kriz deplasman an agrave ensekirite ak vilnerabilite popilasyon yo, espesyalman timoun yo. Bezwen ijan pou sèvis pwoteksyon yo mete aksan sou defi imanitè Ayiti ap fè fas a, ki egzije yon repons efikas ak adapte pou pwoteje popilasyon vilnerab yo.
Li atik sa a an Fransè:
Crise de déplacement interne en Haïti : Analyse des besoins de protection →