Actualités éducatives
Bourses · Opportunités · Carrières

Yon rapò ReliefWeb ki pibliye nan mwa septanm 2025 revele gwo bezwen sante ak nitrisyon pou moun ki deplase yo an Ayiti akoz vyolans ame. Etid la, ki baze sou yon ankèt sou plis pase 6,000 fwaye, montre aksè limite a swen, difikilte finansyè, ak bezwen enpòtan pou sipò sikolojik.
Vyolans ame an Ayiti lakòz deplasman masiv popilasyon an, avèk plis pase 1.4 milyon moun ki deplase anndan peyi a nan mwa desanm 2025.
Òganizasyon Entènasyonal pou Migrasyon (OIM) te fè yon ankèt sou 6,351 fwaye pou evalye bezwen sante ak nitrisyon popilasyon deplase yo ak kominote ki resevwa yo.
Aksè a swen rete ensifizan, sitou pou moun ki deplase yo deyò sit akèy yo. Difikilte finansyè yo se yon gwo obstak pou aksè a swen ak sipò sikolojik.
Rapò a mete aksan sou kouvèti ki ba nan tretman kont malnitrisyon egi nan timoun piti. Bezwen pou sipò sikolojik yo wo, sitou nan sit akèy yo.
Lopital piblik yo se prensipal sous swen, men sipò fanmi ak relijye jwe yon wòl esansyèl, sitou pou popilasyon yo deyò sit yo.
Rezilta etid sa a mete aksan sou gwo defi Ayiti ap fè fas nan adrese bezwen debaz popilasyon ki pi vilnerab yo. Li enpòtan pou ajans imanitè yo ak gouvènman an pran mezi pou amelyore aksè a swen sante, nitrisyon, ak sipò sikolojik pou moun ki deplase yo ak kominote ki resevwa yo.
Li atik sa a an Fransè:
Évaluation des besoins en santé et nutrition des déplacés en Haïti (septembre 2025) →